Antistalinist Left

Vianoce sú sviatkami pokoja a mieru. Ako aj pri darčekoch, aj rozdelenie pokoja a sviatkov je nerovné.

Niektorí dostávajú veľa pokoja, niektorí menej. Skoro vždy nezaslúžene, aj priveľa, aj primálo.

Prajme teda dnešným vládnucim veľa pokoja na ich pokojných a mierových dovolenkách zaplatené z ich tvrdej práce – šikovnosti podvodníkov.

Vianoce sú nadovšetko sviatky. Sú vítanými chvíľami odpočinku od pracovných povinností, odpočinku od driny a stresu v námezdnej práci pod kapitalizmom.

Prajme teda našim kapitalistom čo najviac odpočinku od práce, čo najviac voľných chvíľ a čo najviac slobody od stresu a tvrdej práce. Nech dostatočne spia a nech majú pekné sny.

Vianoce sú tiež príležitosťou darovania. Ako zvyk sa odvíjajú práve od tohto zvyku darovania, ako deň slnovratu sú sviatkom pre slnko, vďaky za počiatočný a nesplatiteľný dar – neobmedzenej energie ex nihilo.

Zo slnka ako boha vychádzajú moderné náboženstvá triednych spoločností, ktoré všetky velebia primárneho darcu – stvoriteľa sveta a darcu života, všetko ako zázrakom z ničoho.

Zvyky darovania Bohom sa napokon rozvíjajú až k dnešným zvykom darovania medzi ľuďmi a novým darom novým bohom.

Dar v podobe prvého daru je vôbec prvý hospodársky akt, je to prvý akt vlastníctva a sám o sebe krádež z vtedajšieho vesmíru bez vlastníctva.

Dar zavádza v jeho náboženskej podobe povinnosť protidaru a je tak predchodcom výmeny. Súčasne je zosobnením nerovnej výmeny, keďže dary si sú nerovné v hodnote aj v úžitku.

Dar vytvára niečo z ničoho, vykrojuje zo sveta niečo, čo je vlastníctvo a okamžite prenáša toto vlastníctvo do užívania druhému.

Prvý dar života od Boha a od otca vytvára úplné vlastníctvo nad týmto životom, úplné právo na kontrolu. Tento dar je ľuďom prevedený len do užívania. Boh a otec prostredníctvom daru len vytvára vlastníctvo a nadvládu nad všetkým, čo existuje.

Na základe daru života sú potom ľudia povinní poskytnúť dary v protihodnote, ktoré nikdy pôvodnú hodnotu nemôžu dosiahnúť. Ľudia zostávajú tak do konca vekov v dlhu. Protidary sú ale súčasne hodnotnejšie než pôvodný dar, pretože bez nich by ani dar nemal hodnotu a pretože tieto nemajú hodnotu pre darcu.

Boh dostáva ako dar slávu, ľudia život. Obaja ho potrebujú, ľudia ale, aby existovali. Ľudia nemôžu odmietnúť svoj dar, ani ho prijať. Rodia sa do neho nedobrovoľne.

Dar stratil svoje čaro, ako sa nehovorí, slobody od protidaru, pretože ju nikdy nemal.

Dar bol od začiatku tvorbou vlastníctva z ničoho, privatizácia všetkého.

Pôvodný dar je súčasne krádež všetkého z ničoho, tvorba vlastníctva je v dare najvyššia krádež. Aj dar života je krádež ukradnutého – daru života, pretože nikto nemôže poskytnúť dostatočný protidar. A koniec života je späťvzatie daru Bohom, krádež krádeže krádeže. Ukradnutý život sa stáva ukradnutý ukončený život a je tak návrat krádeže do ničoho.

Všetko pochádza z pôvodného daru, tým je všetko dar a všetko je krádež. Víťazovia – oligarchia sú tí, ktorí na konci dňa ukradnú viac.

Oligarchovia sa chcú stať Bohmi a ukradnúť to, čo ukradnúť nemôžu. Chcú ukradnúť všetok život, ktorý existuje, teda celý pôvodný dar, celý vesmír a darovať ho sebe.

Vianoce stoja pre dar, ktorý si nežiada protihodnotu a nemôže ju ani dostať. Slnko sa nikdy od nás nedočká protidaru, ktorý by sa mu vyrovnal, ani nemôže, pretože potom by skončil život. Ježiš sa nikdy nedočká protidaru za svoj dar. Za život – najvyšší dar neexistuje protihodnota.

Viac života môže len priblížiť náš dar k jeho čo najväčšej plnosti, k tvorbe protidaru.

Pravý Boh nedaruje, aby mohol dostať porovnateľný protidar, daruje všetko, čoho nemôže byť viac. Pravý človek chce viac života, daruje viac, než musí pre svoj dar života.

Potom sú niektorí, ktorí si privlastňujú to, čoho je príliš. A na tom stavajú svoju moc, mieriac ku hviezdam a k Bohu. Chcú si nakoniec ukradnúť všetko, čo bolo darované a stať sa slnkom, ktoré ale chce za svoj dar protihodnotu. Táto protihodnota nemôže byť nikdy dosiahnutá a uvaľuje svojich poddaných do nesplatiteľného dlhu.

Splnenie tejto najvyššej krádeže je koniec darov a začiatok dlhu, návrat do ničoho. Dar sa bude scvrkávať až do smrti. Zostane len prvý a nekonečný dlh.

Nakoniec má byť Boh, voči ktorému sú všetci v nekonečnom dlhu. Navždy a na veky vekov.

Čo sa začína krádežou, sa končí tiež krádežou. Zostáva len odmietnúť darovať oligarchii vlastný dar, dlh a krádež. Napokon zostáva len ukradnúť už ukradnuté a premeniť ho na dar všetkým a navždy.

Zničenie Vianoc je zničenie daru. Zničiť Vianoce chcú napokon tí, ktorí najhlasnejšie vykrikujú, že druhí ničia Vianoce.

Večný dar je zachránenie Vianoc, je to záchrana slnka, záchrana života. Záchrana daru je sám o sebe dar.

Zachrána Vianoc príde tým, že nedarujeme všetko tým, čo chcú dar zničiť a ukradnúť všetko pre vlastné exkluzívne užívanie. Tým, že ukradneme ich nakradnuté.

Zachráňme Vianoce!